Anthony Paul Moo-Young, známy ako Mooji sa narodil 29. Januára 1954 v Port Antonio, na Jamajke. V roku 1969 sa presťahoval do Británie, kde žil v Brixtone, Londýn. Anthony pracoval veľa rokov v londýnskom ‘West end’ ako pouličný portrétista, potom ako maliar a umelec s farebným sklom, neskôr ako učiteľ na Brixton College. Po dlhý čas bol známy ako Tony Moo, ale teraz je jeho mnohými nasledovníkmi a priateľmi prezývaný Mooji.

Mooji je priamy žiak Sri Harilal Poonja, majstra advaity, tiež známeho ako Papaji. V roku 1987 Moojiho život radikálne ovplyvnilo stretnutie s kresťanským mystikom. Skrze modlitbu mu ukázal priamy zážitok Večnosti v ňom. V priebehu krátkej chvíle zažil nesmierne výrazné posuny vo vedomí, až sa mnohým ľuďom okolo neho zdalo, že sa mení na úplne iného človeka. Ako sa jeho spirituálne vedomie prebudilo, nastala u neho hlboká vnútorná transformácia, ktorá sa prejavila vo forme mnohých zázračných prežitkov a mystických zábleskov. Pocítil silný vietor zmien v jeho živote, ktorý so sebou niesol hlbokú túžbu odovzdať sa kompletne Jeho vôli. Krátko potom skončil s učiteľstvom, opustil domov a začal žiť úplne jednoducho a odovzdane vôli božej tak, ako sa v ňom spontánne prejavovala v každej podobe. Veľký pokoj nastálo zaplavil jeho bytie.

Nasledujúcich šesť rokov sa Mooji presúval medzi stavmi spontánnej meditácie a vonkajším bežným svetom. Počas týchto rokov žil väčšinou bez peňazí, ale nepretržite ponorený do vnútornej radosti, spokojnosti a prirodzenej meditácie. Milosť prišla v podobe jeho sestry Julianne, ktorá ho uchýlila u nej doma s milujúcou náručou a zabezpečila mu čas a miesto, ktorý tak veľmi potreboval, aby duchovne rozkvitol, bez zvyčajného tlaku a požiadaviek vonkajšieho života. Mooji hovorí o tomto období ako o divokých rokoch a úprimne popisuje hlboký pocit ‘sedenia v božom lone’. Vo veľa ohľadoch, tieto roky mali veľmi ďaleko od ľahkých čias, avšak v Moojiho tóne hlasu necítiť žiadne odmietanie či námietky keď na ne spomína. Namiesto toho hovorí o tejto fáze svojho života ako o bohatom posvätení a nesmiernej milosti, viery a milujúceho odovzdania.

V roku 1993 Mooji odcestoval do Indie. Mal túžby navštíviť Dakshineswar v Kalkate kde Sri Ramakrishna, veľký bengálsky svätec žil a učil. Slová a život Ramakrishny boli zdrojom inšpirácie a odhodlania v Moojiho ranných rokoch jeho duchovného hľadania. Miloval tohto svätca, no osud rozhodol, že sa do Kalkaty nedostal. Počas jeho prítomnosti v Rishikesh, svätom mieste na úpätí hôr Himaláje sa mu stalo niečo nepredvídateľné – spoznal sa s tromi nasledovníkmi majstra Papajiho. Ich úprimné pozvanie, aby s nimi cestoval, na Moojiho zapôsobilo. Rovnako však toto pozvanie odkladal po celé dva týždne, pretože ešte predtým sa vybral navštíviť Varanasi, sväté mesto.

Koncom novembra 1993 pricestoval Mooji do Indira Nagar v meste Lucknow, aby stretol Papajiho. Bola to veľmi významná udalosť na jeho duchovnej ceste. Cítil, že má nesmierne šťastie – stretol žijúceho Buddhu, plne osvieteného majstra. Postupne rozpoznal, že práve Papaji je jeho Guru. Mooji zostal s Papajim po dobu niekoľkých mesiacov. Počas jedného satsangu mu Papaji

povedal: ,, Ak túžiš byť za jedno s pravdou, ‘ty’ sa musíš kompletne vytratiť.“ Keď to počul, jeho myseľ zaplavil veľký hnev, plný posudzovania a odporu voči Papajimu. Rozhodol sa opustiť jeho prítomnosť, avšak neskôr v ten istý deň sa veľký temný mrak hnevu a rebélie náhle rozpustil, opustil jeho myseľ a zostal len pokoj, prázdnota a láska k majstrovi, tak intenzívna, že vedel, že nemôže odísť. Skrze Papajiho milosť bola jeho myseľ donútená vrátiť sa späť ku svojmu zdroju prázdnoty.

V roku 1994, s požehnaním majstra, odcestoval do Sri Ramanasram v Tiruvannamalai. To je ašrám na úpätí hory Arunačála, hory Ohňa , kde Sri Ramana Maharaši, svätec z Arunačály a Papajiho guru, žil a učil. Mooji sa cítil veľmi šťastný, cítil sa v Tiruvannamalai ako doma. Zostal tu po dobu troch mesiacov pred opätovným návratom k Papajiho nohám.

Týždeň po príchode do Lucknow Mooji dostal správu z Londýna o náhlej smrti jeho syna. Príčinou bola pneumónia. Vrátil sa do Anglicka. Neopustilo ho požehnanie z predchádzajúcich rokov, dokonalá prázdnota a vnútorný pokoj, spolu s milosťou a prítomnosťou Papajiho, to všetko bolo spolu s ním počas tohto obdobia.

Mooji navštívil Papajiho znovu v roku 1997. Bolo to jeho posledné stretnutie s milovaným majstrom, ktorý bol chorý a ťažkopádne sa pohyboval, ale vnútorné svetlo a prítomnosť pretrvávali naďalej. Mesiac po návrate do Londýna Mooji obdržal správu o smrti Papajiho. Ohľadne toho Mooji hovorí:,, Princíp, ktorý sa zjavuje v podobe majstra je vždy TU. Skutočný majster nikdy nezomiera, je to pán, ktorý zomiera. Majster, Satguru vo vnútri, nikdy nemôže zomrieť, je jediný Skutočný.¨

Od roku 1999 Mooji zdieľal satsang vo forme spontánnych rozhovorov, vnútorných ponorení, intenzívnych satsangov a osobných stretnutí s mnohými ľuďmi, ktorý ho navštívili zo všetkých kútov sveta, v snahe priamo okúsiť pravdu. Mooji patrí medzi zopár moderných učiteľov advaity vykladanej ako ‘poznanie Bytia’ na základe seba spytovania, s prenikavou múdrosťou a láskou. Je to energia žiariaca z prítomnosti Moojiho, druh neosobnej intimity, plný lásky, radosti a podivuhodného mixu hry a autority. Jeho štýl je priamy, čistý, súcitný a často krát humorný. Ak sa raz dostanete do zovretia jeho otázok, zdá sa, že nie je miesto kam sa skryť. Nekompromisne odhaľuje, že koncept ‘ja’’ je iba mentálna konštrukcia, pokiaľ sa naň pozeráte z neforemného vedomia, ktorým skutočne sme.

Mooji precestoval Španielsko, Taliansko, Nemecko, Švédsko, Severnú Ameriku, Argentínu, Brazíliu, Anglicko, Írsko, Portugalsko, Ukrajinu, Poľsko, Rusko a Indiu, kde vykonával intenzívne satsangy a odovzdávania. Je otvorený prijať ktoréhokoľvek úprimného hľadača pravdy, bez ohľadu na jeho minulosť.