Občas sme jednoducho nešťastní, pretože sme nešťastní, viete, nie je to ako ‘Oh, je to kvôli tejto osobe, toto a tamto, oni urobili toto,’ a tak.
Je to iba nejako...
Ako Ježiš raz hovoril, on hovorí, ‘Títo ľudia, oni ma nenávidia bez dôvodu.
Viete, je to ako... nie je to pretože, viete...
Niečo vymyslia a povedia, “Pozri, pretože, vieš, on hovorí proti našej krajine,¨ a tak.
Ale to nie je ono.
Je to niečo vo vnútri, že egoická podstata je ľahko rozrušená.
Ak zatrasiete loďou trochu je vyrušený, viete, a potom chce, “Ahrrr,¨ zaútočiť na vás ako, “Nechaj môj život na pokoji.¨
A napriek tomu, tak veľmi potrebujete, aby vaša loď bola prevrátená a otočená naopak.
A tak, ak človek vie, že niekedy nebudete dosť dobrí na to, aby vás všetci mali radi.
Ako som povedal predtým, Nikdy nebola Bytosť, v celej histórii vesmíru, ktorá by bola milovaná všetkými, vrátane Boha.
Dokonca ani Boh nie je milovaný všetkými.
Tak, niečo vo vnútri, iba v sile života ktorá sa prehráva ako protiklady, viete.
A nepotrebuje to dôvod.
Iba to vyjde, pretože toto je ríša vzájomných protikladov.
Takže, ak je radosť, bude nejaký smútok, a tak.
Nemôžete to iba preosiať a iba vybrať všetky zlé časti von; to čo si myslíte, že sú tie zlé časti, pretože veľmi často tie zlé časti vedú k dobrým častiam.
A tie takzvané dobré časti, pretože je to tak veľmi subjektívne, nie je nič čo by bolo prirodzene zlé alebo prirodzene dobré, vo fenomenálnom zmysle, viete.
Takže...
Je to naše vnímanie čo to robí takým.
A to je tiež tvarované podmieňovaním a mnohými ďalšími faktormi.
Niektoré z nich sú vlastne nezachytiteľné.
Ak môžeme prijať, že náš svet nemusí dávať zmysel; niekedy bude dávať zmysel; sú niektoré veci, ktoré dávajú zmysel, inokedy nedávajú zmysel, viete.
Ak ste s týmto zmierení, ak nechcete alebo nepožadujete, viete, aby tento svet bol určitým spôsobom, tak aby ste aj vy mohli byť určitým spôsobom.
Pretože to skutočne je veľmi silné...
Toto je veľmi silný zmysel potláčania a frustrácie, ktoré sa rýchlo premenia na hodnotenie, ktoré potom plynie do, viete, no, agresie.
Nemusíte pozerať veľmi ďaleko, aby ste videli výsledok, keď nesedíme na správnom mieste vo vašom vnútri.
A čo je toto nesedie správne?
Znamená to, že je priveľa pozornosti venovanej nášmu osobnému zmyslu seba, obmedzenému zmyslu seba, neskutočnému zmyslu seba, ako to ja nazývam.
A uverenie, že toho myšlienky sú pravdivé, toho pocity sú skutočné.
A keď ste v tomto stave, je veľmi ťažké poprieť, že vaše pocity sú skutočné; zdajú sa veľmi skutočné, je tam pocit akoby... pretekajú vašimi... ako krv vo vašich žilách, a sú vo vašich pľúcach.
Zdajú sa také intímne - dokonca by ste mohli povedať sú s vami jedným.
Ale pri hlbšom preskúmaní, a prinesení pozornosti späť k počiatku pozornosti, a potom za toto počiatočné miesto pozornosti, a týmto myslím, to v ktorom aj pohyb pozornosti je tiež pozorovaný. Keď toto je skutočne jasné a priznané v sebe, potom ste v nekonečnom, a ničím neviazanom priestore Bytia.
A toto hocikto môže dosiahnuť, vidíte.
Toto je tá krásna vec na tom k čomu je nasmerovávané prostredníctvom neduálnych smerovaní.
Je to že, ja hovorím, Toto je ten strom, ktorý prináša okamžité ovocie.
Pretože to k čomu nasmerovávam nie je tvorivý výsledok;neznamená to, že musíte niečo vytvoriť, a potom, viete, sa tam dostanete.
Takže, niektorí ľudia sú viac umelecky zameraní ako iní; nie takto, nie tvorivo.
Je to jednoducho rozpoznanie, ktoré prebehne, toho čo je vždy prítomné v každom.
Takže, je to tam.
Potom môže byť položená otázka, ‘Ak je to tam, prečo je to tak zriedka vnímané?’
Vidíte.
A ja toto môžem povedať iba teraz hneď, tým že poviem, Nie je to vnímané čiastočne preto, že vedomie, ktorým sme, v súčasnosti môže byť investované vo vykresľovaní seba ako osoby.
Čo je investované v portréte osoby, vidíte, má odovzdanosť tomu portrétu.
Osoba je zraniteľný stav, neistý stav.
A tak vedomie je zmenené zo svojej univerzality a je stlačené do tohto druhu, tejto veľmi intenzívnej psychologickej entity.
A tak, toto je začiatok, pre mňa, utrpenia.
A cesta von z utrpenia, cesta von z utrpenia, ja nemôžem povedať
čo to spôsobuje, musím tu použiť slovo Božia milosť, pretože Božia milosť je veľmi v srdci, v centre života.
Ale my ju nerozoznávame, vidíte.
A je to ako, počul som niekoho povedať, ‘Nevšimnutie si slona v izbe.’
Je to tu, ale je to akoby ste nevideli, akoby ste nemohli vidieť.
Že celý váš život - váš dych, vaša schopnosť myslieť a cítiť - je to všetko tok Božej milosti, vitálnej sily, Lásky a Prítomnosti Boha, alebo Pravdy, ak chcete použiť to isté...
Ja nerozlišujem medzi Bohom a Sebou a Pravdou, čokoľvek.
Ja vidím, že väčšinou toto sú výrazy, ktoré sú preháňané alebo videné roztrieštenou mysľou, takže sa zdá, že sú to rozdielne veci.
Ale oni nie sú v skutočnosti žiadne ‘veci’.
V najvyššom stave Vedomia, nie sú žiadne ‘veci’, je iba čo Je.
A je to tam pred vecami.
Nie je to vec.
Ako by sme poznali niečo také?
Ako by sme toto vedeli?
Nemusíte urobiť jediný krok odtiaľ kde ste.
Ak sa naučíte pozerať dovnútra.
Viete,osoba pozerá smerom von, pretože sa považuje za formu a pozerá von.
Ale podstata Seba, nejako, - ako prichádzate do hlbšieho porozumenia - vaša pozornosť je viac obrátená dovnútra, a môžete pozorovať svoje emócie a pocity, a tak ďalej, takto, pokiaľ zistíte, že aj vaša pozornosť obrátená dovnútra je, môžete skoro povedať, vonkajšia v porovnaní s hlbším videním. Keď prídete k tomuto hlbšiemu videniu, potom všetko čo sa pokúšam teraz vyjadriť bude automaticky a spontánne objavené v Sebe.
Môže to chvíľu trvať, ale príde to bez krvi, potu a sĺz.
Je to odhalené.
Tak ako kvet vydáva určitú vôňu; potom zo Seba vychádza vôňa Pokoja, Múdrosti a Lásky.
Vo vyššom stave vedomia nie sú žiadne “veci¨ je iba to “čo je¨ a je to tam pred vecami.
Mooji
